​

Dokument je v našich končinách unikátom, v západoeurópskych mes­tách ho považujú už de­saťročia za štandard. 

​

PREŠOV. Dokument, ktorý má určiť, ako bude v budúcnosti vyzerať verejný priestor, pred­stavilo v piatok mesto Prešov. 

Štyri kapitoly

„Obsah dokumentu pozostáva zo štyroch kapitol. Prvá sa zao­berá definovaním pojmov, ako je verejný priestor a verejné priestranstvo. Definuje kvalitu, vymedzenie a možnosti prístu­pov k tvorbe verejných prie­stranstiev. Ďalej sa venuje zhod­noteniu súčasného stavu a vý­stupu prieskumu takzvaných pocitových máp. Tie slúžili v rámci manuálu ako nástroj zís­kavania podnetov pre rozvoj mesta od občanov," uviedol spo­luautor manuálu a predseda ko­misie mesta Prešov pre územný plán, výstavbu, dopravu a ži­votné prostredie Rastislav Mochnacký.
Ďalšia z kapitol sa podľa jeho slov venuje zónovaniu mesta na historické, centrálne, moderné, rodinné a zelené mesto, rovnako na areály a komplexy. 

„Popisuje sa sieť ulíc ako mestská trieda a ulica, obytná, zdieľaná a kompletná ulica Ta­kisto prináša riešenia ulíc v spo­menutých mestských zónach. Rovnaký princíp delenia sa opa­kuje aj pri námestiach, nábre­žiach, verejných priestoroch zelene, vnútroblokoch a pasážach," vysvetlil Mochnacký.
Tretia kapitola je zameraná na časti verejných priestranstiev, ktorými sú napríklad komunikácie a spevnené plochy, cyklo-cestičky, komunikácie pre autá, križovatky, parkoviská, dažďové záhrady, ale aj mestské včelárstvo a komunitné kompostovanie.

„Posledná, štvrtá kapitola sa venuje kľúčovým prvkom vérejných priestranstiev, a to materiálom a povrchom, prv­kom vegetácie, akó aj prvkom technickej infraštruktúry, von­kajšieho osvetlenia a mestské­ho mobiliáru. Kapitola detail­ne analyzuje a prináša odpo­rúčania pre lavičky, cykloprv­ky, nádoby· na odpad, prístrešky a označníky MHD a podobne. Nakoniec sa kapitola venuje objektom zariadení a služieb, vonkajšej reklame a . umeniu vo-verejnom priesto­re," vysvetlil Mochnacký s tým, že zakomponovanie od­porúčani do nového územného plánu mesta, všeobecne záväz­ných nariadení a príslušných smerníc prinesie vyššiu kvali­tu verejného priestoru v mes­te. 

 

Chaos má byť minulosťou · 

Snahou pri tvorbe dokumentu bolo zamedziť nekoordinova­nej výstavbe a nastaviť pravi­dlá, ako majú námestia vyzerať.  Koncepčne majú pravidlá zjednotiť verejné priestory po vzore miest zo západnej Euró­py. 

Podľa Mochnackého to nie je v strednej Európe tradíciou, aby existoval podob­ný ucelený dokument s pravi­dlami pre celé mesto s výnim­kou Prahy. 
„V západnej Európe je to však štandardnom a robilo sa to už od 60. rokov minulého storočia My sme na začiatku nejakej cesty, kde verejný prie­stor je v chaose - kompozi­čnom aj materiálnom," pove­dal Mochnacký. 

v súčasnosti je problém v Prešove áj s údržbou verejných priestorov. 
,,Do procesu vstupuje mno­žstvo faktorov od občanov, po­slancov až po referentov, ktorí. tvoria za pochodu a niekedy to vyzerá dosť divoko. Niekedy sa používajú technicky preko­nané a kompozične nevhodné materiály. Zároveň by doku­ment mal vplývať aj na súk­romných investorov vo verej­nom priestore," dodal. 
Dokument má byť nástro­jom, aby prinášali vyššiu kvalitu.

​

Začnú biokoridorom rieky Sekčov

Ako pripomenula hlavná archi­tektka mesta Prešov Mária čutko­vá, materiál bol v zastupiteľstve schválený ako strategický, a teda . je pre útvary mesta a mestské or­ganizácie, ktoré spravujú verejné priestranstvá, záväzný. 
Vo vzťahu k súkromným in­vestorom sa jeho závery majú postupne pretransformovať do všeobecne záväzných nariadení mesta. ,,Tým sa stanú záväz­nými pre všetkých, ktorí do to­ho procesu vstupujú," dodala čutková. 
Jednou z prvých lokalít, kto­rej sa podľa hlavnej architektky je potrebné v rámci schválené­ho materiálu venovať, je bioko­ridor rieky Sekčov pozdĺž najv­äčšieho sídliska v meste, do ktorého pribúdajú nové nákupné centrá. 
,,Ten ani zďaleka nemá takú , kvalitu, ako má biokoridor okolo rieky Torysa na Sídlisku III. Už dnes sa snažíme využiť potenci­ál investorov, aby sa v rozsahu ich vlastnickych vzťahov začala budovať cyklocestička, peší chodník a podobne," uviedla podľa nej nadviazať na rekon­štrukciu pamiatkovej rezervácie v historickom centre mesta a po Hlavnej ulici a priľahlých ulič­kách je potrebné zrekonštruovať aj Slovenskú a Jarkovú ulicu, ktorá je podľa čutkovej v dezo­látnom stave. 
Jej rekonštrukcia je už na­plánovaná. ,,Takýchto lokalít je veľa a bude závisieť od finan­čných možnosti mesta, ako ďa­lej pokračovať," dodala

​

Pocitové mapy

Proces tvorby manuálu sa začal už v roku 2015, jeho spracovanie sa začalo o tri roky neskôr. 
Za 18 mesiacov ho pripravilo Architektonické štúdio Atrium, s.r.o. z Košíc.

Na jeho tvorbe sa podieľala aj verejnosť formou vytvárania tzv. pocitových máp. Na základe šty­roch otázok v nich ľudia určovali, v ktorých verejných priestoroch sa cítia dobre a v ktorých naopak nie a zdôvodnili prečo. 
Do pocitovej mapy sa zapoji­lo približne 400 respondentov, ktorí uviedli 6-tisíc podnetov. 
Spracovanie dokumentu stálo mesto vyše 38-tisíc Eur s DPH.

​

MICHAL IVAN, TASR, SITA 

​

​